Pošlite oslávencovi pohľadnicu.

Nachádzate sa tu

História

Najstaršia písomná správa o Vysokej nad Uhom pochádza z roku 1214. Nachádza sa v listine uhorského kráľa Ondreja II., ktorou potvrdil založenie a obdarovanie premonštrátskeho kláštora pri kostole Svätého Kríža v Lelesi vacovským biskupom Boleslavom (1188 - 1211). V listine je stručný zápis o tom, že Boleslav daroval kláštoru okrem iných aj majetok Vysoká – "predium Vyzaka".

V písomnostiach z 13. - 18. storočia sa dedina vyskytuje v tvaroch Vyzaka, Wyzoka, Viszoka, Wiszoka, Wysoká. Jej názov je slovenského pôvodu a vyjadroval skutočnosť, že dedina ležala na vyvýšenine. Podľa historika, univerzitného profesora Ferdinanda Uličného dedina jestvovala už pred 11. storočím. Odôvodňuje to vznikom Pavloviec nad Uhom v 11. - 12. storočí, osady Plavcov, ktorích uhorskí panovníci najali na stráženie krajinskej cesty. Táto cesta viedla osídleným územím, teda museli sa pri nej nachádzať staršie slovansko - slovenské osady. Ak by tomu tak nebolo, funkcia strážcov by bola zbytočná.

V priebehu 11. storočia bolo okolité územie pričlenené k uhorskému štátu a stalo sa majetkom uhorských kráľov Arpádovcov. Na prelome 12. a 13. storočia sa obec stala vlastníctvom leleského prepošta. V polovici 14. storočia sa tu snažili získať časť polí šľachtici Drugetovci. V druhej polovici 15. storočia mali o jej rybníky a zátoky záujem šľachtici z Pavloviec. V druhej polovici 16. storočia pribudli k vlastníkom Vysokej aj šľachtici, napríklad z Kalnišťa a iní.

Obyvateľstvo tvorili prevažne poddaní, zaoberali sa roľníctvom, ovocinárstvom, chovali dobytok, včely a venovali sa remeslám, napríklad krajčírstvu. Sociálnu skladbu miestneho obyvateľstva tvorili richtár, sedliaci, želiari a slobodníci. Najpočetnejšou národnosťou v dedine boli Slováci, žili tu aj Maďari. V polovici 15. storočia sa tam zdržiavala skupina Cigánov, ktorí táborili pri zátoke. V roku 1459 tu žilo 17 poddanských domácností, čiže okolo 90 - 108 obyvateľov. Počet obyvateľov klesal v dôsledku zhoršenia postavenia poddaných.

Až v poslednej tretine 16. storočia obyvateľov aj domov pribúdalo. V roku 1599 tu stálo 30 obývaných poddanských domov a zaiste aj mlyn. Vysoká patrila medzi veľké dediny. V 17. storočí sužovali krajinu stavovské povstania, turci, vojny, rabovanie a ničenie. Mnoho ľudí dedinu opustilo alebo umrelo. Navyše v rokoch 1709 - 1710 zdecimovala obyvateľstvo obrovská morová epidémia. V roku 1715 hospodárilo vo Vysokej len 7 sedliackych domácností a 1 želiarska, okolo 40 - 48 obyvateľov. Z toho 6 bolo slovenských a 2 maďarské.

V roku 1782 sa uskutočnilo prvé vojenské mapovanie, známe pod názvom "jozefínske" (podľa mena panovníka Jozefa II. 1780 - 1790). Na mapu kartograf zapísal obec pod názvom "Viszoka". V roku 1785 vydal panovník Jozef II. patent o zrušení nevoľníctva. V roku 1848 bola v Uhorsku zrušená feudálna závislosť urbárskych poddaných za náhradu, ktorú mal šľachte poskytnúť štát. Zákony zrušili i cirkevný desiatok. Hoci urbárska pôda prešla po roku 1853 do vlastníctva roľníkov, šľachta a niektoré cirkevné ustanovizne si zachovali i naďalej držbu rozsiahlych veľkostatkov.

V roku 1914 vypukla prvá svetová vojna. Nedostatok potravín, následný hlad a choroby, utrpenie a bieda symbolizovali nezmyselnosť vojny. 28. októbra 1918 vznikol nový Československý štát.

Najbližší poštový a telegrafický úrad sídlil v Pavlovciach, kde bola i četnícka stanica.
Najbližšia železničná stanica bola vo Veľkých Kapušanoch a zastávka vo Vajkovciach.
Najbližšia vojenská posádka v 20-tych rokoch 20. storočia sídlila v Drahňove.
Za lekárskym ošetrením cestovali až do Pavloviec nad Uhom alebo okresného mesta. Pre potreby obyvateľstva slúžilo Potravné družstvo a Úverné družstvo. V 30-tych rokoch, v čase hospodárskej krízy, prišla ďalšia vlna vysťahovalectva. Koncom roka 1938 bol prijatý zákon o autonómii Slovenska v Československu.

14. marca 1939 vznikol Slovenský štát. Konštituovanie nového štátu využilo hortyovské Maďarsko, ktorého vojsko bez vyhlásenia vojny vniklo na územie Slovenska. Tragické udalosti deportácie sa dotkli aj obce. Obec bola Červenou armádou oslobodená 23.11.1944.

Po druhej svetovej vojne sa život Vysočanov začal rapídne meniť. Hneď po vojne postavili vojaci železný most cez Uh. V 50-tych rokoch bola obec elektrifikovaná, zapájali sa telefónne siete. Stavali sa nové budovy miestneho národného výboru, hasičskej zbrojnice, školy a školská bytovka. Zriadila sa pravidelná autobusová linka. V roku 1951 vzniklo JRD. Po roku 1989 sa JRD transformovalo na Poľnohospodárske družstvo "UH". V 60-tych rokoch sa rekonštruuje verejné osvetlenie a dokončuje sa budovanie obchodnej siete. Udalosti sú veľmi podrobne popísané v obecnej kronike.

 

V 90-tych rokoch sa buduje vodovod, nová cestná komunikácia, rekonštruuje sa cestná sieť, plynofikuje sa obec. Stavia sa "Rozlúčková sieň", výstavba zvonice v časti Majer, opravuje sa budova obecného úradu, miestneho rozhlasu, oplotenie cintorína. V roku 2000 sa Vysoká nad Uhom stala členom "Združenia Zemplína". V roku 2002 bol položený základný kameň na výstavbu nového mosta cez rieku Uh.

Symboly obce
Základnú trojicu symbolov obce tvoria erb, pečať a vlajka.

Erb
V červenom štíte zo zelenej trávnatej pažite vyrastajúci strieborný strom s niekoľkými zlatými listami, pred ním strieborný kráčajúci kôň v zlatej zbroji. Znamenie je vložené do takzvaného neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu.

Pečať
Kruhopis pôvodnej pečate znie: "VISZOKA HELYSÉG PECSETJE". V strede jej pečatného poľa je vyobrazený z trávnatej pažite vyrastajúci strom. Pečať obce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC VYSOKÁ NAD UHOM.

Vlajka
Obecná vlajka pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhoch vo farbách žltej (1/9), červenej (3/9), bielej (1/9), zelenej (3/9) a žltej (1/9). Pomer strán má 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Theme by Danetsoft and Danang Probo Sayekti inspired by Maksimer